recenzie.

Prevenge

Andrej Gomora | 22. 8. 2017

0

6/10          

žáner:

bizarre, comedy, slasher

Dieťa nezvládnuteľné už pred narodením

Tehotná žena už nie je paňou svojho tela. To si často robí, čo sa mu zachce, ako keby ho nikto neovládal. Alebo ako keby ho ovládal niekto s ešte nie celkom vyvinutým mozgom. Budúca mamička musí aj tak prichádzajúce signály a povely počúvať. Musí sa snažiť prispôsobiť svojmu telu, a vyhovieť prianiam svojho dieťaťa. Ale, platí to aj keď ju žiada ľudí zabíjať, a ešte pred narodením chce uskutočniť akúsi Prevenge?

Ruth sa na dieťa ocitla sama, možno preto sa jej tak ťažko ovláda. Ako dej filmu súvisí s chýbajúcim druhom sa dozvedáme pomaly a pozvoľne. Teda, tí inteligentnejší to možno pochopia už z intra, bežní ľudia si ale musia počkať na nie celkom jasné indície. Vidíme len to, ako Ruth postupne vraždí rôznych ľudí. Nezdá sa, že by ich čokoľvek spájalo, každý z nich je iný. Počujeme len hlas jej dieťaťa, ktoré nechce dovoliť, aby ktokoľvek z nich prežil. Na každom sa mu niečo nepáči, každý z nich je mu odporný a teda nemôže pripustiť, aby zostali nažive. Ruth si na každého pripraví plán. Jedného začne baliť, k inej sa prihlási na pracovný pohovor. Jej cieľ je ale jasný a pri jeho plnení nemôže zaváhať. S malými deťmi sa ťažko dohaduje, už ani nehovoriac o tých nenarodených.

„Film je ťažko nazvať inak ako fraškou, a to nie v negatívnom zmysle.“

Film pôsobí od začiatku ako mierne minimalistická absurdná dráma s prvkami násilia. Viac ako násilie zaujme strohosť, čo do vysvetľovania prebiehajúcich udalostí. Sledujeme tak len samotné vraždy, a cynicky drsný detský hlások, ktorý mamičku hecuje. Každá smrť má v zásade svoj nápad, je na nich niečo vtipné. Sú tiež krvavé, miestami aj dosť detailne a odporne. Viac ako hororové sú ale hravé, nepôsobia príliš dramaticky. Pre horor v klasickom zmysle býva už samotná hlavná postava v úlohe vraha často zložitejšie zvládnuteľná, ak nás majú trápiť jej obete. V tomto prípade nás ale trápiť nemajú. Film je ťažko nazvať inak ako fraškou, a to nie v negatívnom zmysle. Len v zmysle niečoho absurdne nadsadeného, čo samo nevie, kam presne to mieri.

„Takto nejak by sme sa mohli pokúsiť hľadať vo filme myšlienky, ako je rozmaznávanie detí, či obhajovanie si vlastných túžob potrebami svojich detí.“

Vraždy sa totiž postupne kopia, nikto sa nám nesnaží vysvetliť ich dôvod a až do konca si film vôbec nekladie otázku, či sú hodné odsúdenia. Pointa je len v tom, že dieťa vidí dôvod zabíjať, a mamička mu musí vyhovieť. Pravda je, že jeho argumenty do značnej miery zdieľa, môžeme aj zapochybovať, či hlas nevychádza z nej samotnej. Takto nejak by sme sa mohli pokúsiť hľadať vo filme myšlienky, ako je rozmaznávanie detí, či obhajovanie si vlastných túžob potrebami svojich detí. Tie sa ale nakoniec tiež nejavia ako pre film kľúčové, nezdá sa, že by nám nevyhnutne chcel niečo povedať. On sa len tak hrá.

„Sledujeme sled vrážd, a o tom je celý film.“

Celkový spád môže maximálne tak zastupovať zvedavosť na Ruthin motív, inak sa nám ale všetko zdá viac menej jasné. V tom zmysle, že sledujeme sled vrážd, a o tom je film. Ten sa príliš nesnaží vyvolať v nás zvedavosť, ani sa príliš jednotlivými obeťami zaoberať. Posúva sa skrátka od jednej k druhej, v každej má Ruth iného súpera, každá je iná, nám je len jasný výsledok. Fraška si nerobí priveľké starosti so snahou byť realistická, nesnaží sa nás presvedčiť, že vražda by skutočne mohla daným spôsobom prebehnúť, a už vôbec sa nezaoberá jej následkami. Či by náhodou nemala prísť aj nejaká polícia, vyšetrovanie. Ruth skrátka zaradom vraždí, robí to určitým spôsobom, a jej jediným komplicom, nabádateľom a kritikom, je jej nenarodené dieťa. O tom je celý film.

Prevenge je svojské dielo. Je spravené tak, aby nebol dôvod pochybovať o zručnosti autorov a nemožno mu odoprieť určitú filmársku úroveň. Horor nepripomína svojou atmosférou ani celkovým spádom, ktorému celkom chýba napätie. Je v ňom len pár krvavých a brutálnych scén, inak je to skrátka absurdná hra, na ktorú sa nepozerá zle, nedá sa ale ani povedať, že by človeku niečo výrazné dala.