recenzie.

The Possession of Michael King

Andrej Gomora | 9. 4. 2015

0

6/10          

žáner:

possession, found footage/ mockumentary, bizarre, psycho

Konečne jeden, čo si za to môže sám

„Nech si s ním robia, čo chcú, on vie, že sú to len pozéri a podvodníci, nemá sa čoho báť."

Ten nikdy v nič neveril. Teraz má ale dôvod pustiť sa do podvodníkov. Jeho žena zomrela vďaka predpovedi veštice, zostal sám s malou dcérkou. Jeho videoprojekt zjavne zaujal mnoho ľudí na internete, s financovaním nemá problém. Koncept je jednoduchý. Nechá sa neustále sledovať kamerou a osloví absolútne všetkých možných špiritistov, exorcistov, vyvolávačov duchov, nekromancerov a podobnú háveď. Nech si s ním robia, čo chcú, on vie, že sú to len pozéri a podvodníci, nemá sa čoho báť. Všetkým do jedného dokáže, že nič nadprirodzené mu neublíži, pretože nič nadprirodzené neexistuje. Na rituály poskytne vzorky svojich spermií, dá si LSD aj extrakt z halucinogénnej žaby, nechá si na brucho prišiť zuby čerstvej mŕtvoly. Čo potom čaká, keď si niečo všemožne pýta.

Found footage má v tomto prípade hlavný cieľ zdôrazniť subjektívny pohľad hlavného hrdinu. Na neho sa celý čas pozeráme, prežívame jeho myšlienky a pocity. Preto spočiatku prijímame jeho pomerne pokojné odhodlanie. On sám si nepotrebuje nič dokazovať, jeho viera je neochvejná. Ide mu len o pomstu veštkyni, a všetkým jej podobným. Video tak skutočne aj vyzerá, ako čisté zosmiešňovanie. Nie agresívne, len vecne chladné. Škoda, že toto pôsobenie na diváka nie je ideálne, keďže ten tým pádom nemá dôvod sa báť. Aj keď Michaelovi mávajú v tme nožom ponad bruchom. Rovnako ako on sme presvedčení, že ide len o cirkus.

Mierne nekonzistentne preto pôsobí chvíľa, keď sa Michael začne správať čudne. Vieme o čom má film byť, takže pochybovať o jeho posadnutí nemáme dôvod. Cieľom mohol byť znova subjektívny pohľad, teda aby divák zažil presne to, čo Michael. Prechod z dokonalého presvedčenia k posadnutosti. Kontrast v tomto prípade nefunguje, no už je to jedno. Dostali sme sa k hororovej časti, to je hlavné.

„Michael nie len nevie, čo sa deje s jeho telom, on stráca kontrolu aj nad svojou mysľou."

Michael vlastne len chvíľu pochybuje o tom, čo sa s ním deje. Cíti, ako sa mu mení myseľ, ako sa zrazu stáva iným. Mŕtvol ani akcie nie je veľa, no práve jeho prežívanie je vo filme hlavným. Opäť nie sme ďaleko od Contracted či Starry Eyes, rozdiel je akurát vo vražedných myšlienkach. Tie nastupujú po prvých príznakoch, ako červené oči, zblednutie či nespavosť. Michael nie len nevie, čo sa deje s jeho telom, on stráca kontrolu aj nad svojou mysľou. Robí veci, o ktorých nevie, prípadne o nich aj vie, no nedokáže ich ovládať. On je pre nás hlavnou postavou a keď sa aj zdá, že by niekoho mohol zavradždiť, nebojíme sa hlavne o obeť. Zhrození sme z Michaela. Čo sa to z neho stalo, čoho je schopný. Ako v jeho koži by sme radšej boli v koži ktorejkoľvek z jeho obetí. Aj keď by to samozrejme tiež nebola žiadna výhra.

„Film stojí na hlavnej postave a tá ho dokáže podržať aj v scenáristicky slabších chvíľach."

Temná atmosféra miestami skĺzava do psychedélie, čo nie je vždy šťastné. Cieľom má byť sprostredkovať nám Michaelovu stratenosť, no priveľa chaosu hororu zvykne škodiť. Mnoho drsných scén sa podarí, pri nedostatku deja ale niektoré vyznejú, ako keby tvorcovia potrebovali len zabíjať čas. Presvedčivosti pomáha, že film je ako celok dobre nakrútený, vie čo chce a aj si za tým ide. Stojí na hlavnej postave a tá ho dokáže podržať aj v scenáristicky slabších chvíľach.

The Possession of Michael King je silne špecifický horor. Chaos, subjektivita a málo skutočného diania nemusí každému sadnúť. Ešte tu máme aj posadnutosť a hlasy v hlave, ktoré kážu zabíjať. No keď to všetko znesiete, máte tu celkom slušný horor s poriadne silnou dávkou temnoty.