najčítanejšie recenzie.
Boarding School
Burning Bright
13 Sins
I Spit on Your Grave (2010)
Bear
Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.
20. 9. 2010recenzie.
Potomok
Túžite po nadanom dieťati?
Ak je dieťa vysoko nadpriemerne inteligentné, takmer vždy s ním niečo nie je v poriadku. Môže to byť forma autizmu, logická inteligencia sa rozvíja na úkor spoločenskej. Ak dieťa hovorí samo od seba cudzími jazykmi, každý rodič samozrejme vie, že bude posadnuté diablom. Potom existuje možnosť, že bude rovesníkov prevyšovať v každom smere. Ako keby malo myseľ dospelého, ako keby v skutočnosti vôbec nebolo dieťaťom. Pre tento prípad tiež existuje vysvetlenie, každý už určite počul o kolobehu duší. A môže sa len báť, aby sa reinkarnácia netýkala aj jeho Potomka.
Krásna jednoduchosť bez vymýšľania zložitých duchárin, a využijúc jeden z najtradičnejších konceptov možno má svoje čaro. Všetci sme počuli o minulých životoch a mnoho ľudí na ne skutočne aj verí. Mierne bizarne pôsobí len scéna, kde o nej doktori hovoria rodičom s veľkou tajomnosťou, ako o čomsi záhadnom a pre nás neznámom. Práve to, že ide o príliš známy koncept môže byť prekážka, aby divák ľahko prijal reinkarnáciu ako dôvod celkom neštandardného a vražedného správania malého dieťaťa. Oproti rôznym duchárskym a podobne mysterióznym zápletkám tu ale určite je výhoda v priamočiarosti.
„Takto sa podarí pár scén, kde takmer stačí, aby čudne pozeral.“
Samotný chlapček rozhodne má čo do seba. Kopenie prejavov jeho výnimočnosti pôsobí mierne štylizovane, ako keby bolo nevyhnutné nám ju ukazovať v každom smere pomaly od jeho narodenia. Dôležitý je pocit rodičov, čo za čudo im to vyrastá. Zatiaľ v dobrom, no ide o ten zmätok, tajomnosť, nepreniknuteľnosť a nepredvídateľnosť ich potomka. Potom stačí málo, aby bol strašidelný. Takto sa podarí pár scén, kde takmer stačí, aby čudne pozeral. Čo nasleduje je pre rodičov samozrejme prekvapenie v nejakej miere, k chlapcovi to ale celkom zapadá. Obzvlášť raz nás veľmi kvalitne naľaká a vytvorí v nás intenzívne nepríjemný pocit, ktorý sa mu darí držať, pokiaľ ho nekazia pribúdajúce neduhy diela.
„Nesklame vás tajná zásuvka plná novinových výstrižkov, bez akej sa nezaobíde žiaden skutočný zločinec.“
Prvým je obrovská predvidateľnosť filmu. Minimálne jeden z jeho skutkov divák nemôže nečakať takmer od začiatku. Rovnako je to s celkovým priebehom. Pomerne skoro sa dozvieme, aká je zápletka, a nepotrvá dlho aby sme tušili, ako asi vyvrcholí. Ďalším problémom sú obrovské diery v logike správania postáv, a to prakticky všetkých. Niekoľko scén doslova nedáva zmysel. Buď len potrebujú za každú cenu dostať postavy do určitej situácie, alebo si len kladú za povinnosť dostať do filmu určité klišé. Preto vás možno prekvapí uvidieť skutočný diktafón(áno, taký s kazetou), prichystaný pri posteli dieťaťa, čakajúci len na spustenie zo strany matky pri náhodnej návšteve jeho izby. A nesklame vás tajná zásuvka plná novinových výstrižkov, bez akej sa nezaobíde žiaden skutočný zločinec.
„Vo viacerých častiach sa darí filmu vybudovať výbornú atmosféru a niekoľkokrát v nás úspešne vyvolá pocit zamrazenia.“
Okrem stavania na strachu z vlastného dieťaťa využíva film aj jeho strach zo seba samého. Obidve situácie sú vo svojej podstate plne uveriteľné a majú značný potenciál. Miestami sa darí ho využiť, vžijeme sa do rodičov, ktorí nevedia, čo od chlapca čakať. Zároveň ho milujú aj sa ho boja, a cítia, že si ničím nemôžu byť istí. Nehovoriac už o štýlovosti strašidelného dieťaťa. Rovnako mu veríme, že niekedy nevie, čo robí, a cítime aj jeho strach. Vo viacerých častiach sa darí filmu vybudovať výbornú atmosféru a niekoľkokrát v nás úspešne vyvolá pocit zamrazenia. Tak isto úspešne nás ale niekoľkokrát podráždi svojou hlúposťou a pristupovaním k divákovi ako k hlupákovi.
Potomok môžeme ešte pokladať za to znesiteľnejšie z hororovej tvorby, čo sa vyskytlo v našich kinách. Celkom originálnym sa námet nazvať nedá, no aspoň je trocha odlišný od všetkých duchárin, ktorých bolo v poslednom čase mierne priveľa. Je kvalitne nakrútený, má pár veľmi dobrých momentov a náznaky atmosféry. Kiežby tam nebolo hlúpostí toľko, že sa mu odpustiť jednoducho nedajú.