recenzie.

Hausu

Andrej Gomora | 2. 3. 2015

0

9/10          

žáner:

comedy, bizarre, retro

Japonské tínedžerky oživia aj mŕtvolu

„Aj keď napred sa im predstaví ako schátralá žena na vozíčku, každým dňom ich návštevy ako keby mladla."

Hoci riešiť tu dej a zápletku nie je až také dôležité. Do očí od začiatku udrie niečo úplne iné, a to ešte aj na japoncov poriadne uletený spôsob nakrútenia. O to obdivuhodnejšie je, ako dobre v tomto prípade sadne aj na horor. Teda, horor ako horor. Ťažko povedať, či môžeme hovoriť o paródii, skôr o úlete, vyžívajúcom sa v klišé, kde ale nechýbajú ani strašidelné a drsné scény. Hlavnými postavami je skupinka dievčat ako z brakovej detektívky. Každá jedna niečím vyniká a tomu zodpovedá aj jej prezývka. Kung Fu sa vie biť, Melody hrať na klavíri, Mac rada je a tak ďalej až po Gorgeous, tá je pochopiteľne krásna. Všetky mali pôvodne iné plány na prázdniny, no napred skupine oznámia, že tábor, kam chceli ísť je zatvorený. A Gorgeus otec predstaví novú mamu, ktorá by mala cestovať s nimi. Preto Gorgeous radšej napíše tete, sestre svojej zosnulej mamy. Tá ich návštevu s radosťou prijme. Vraj už roky čaká, aby sa jej Gorgeuos ozvala. Aj keď napred sa im predstaví ako schátralá žena na vozíčku, každým dňom ich návštevy ako keby mladla.

Že ideme niekde na hranicu psychedélie nám tvorcovia otvorene hovoria už od začiatku. Pokoj nám nedá vtieravá a neutíchajúca hudba. Zloženie záberov sa dá nazvať absolútne akokoľvek okrem realistickým. Vzadu sa mihá pestrofarebné pozadie, prípadne rovno kostlivec. Gýčovitý dej je vlastne dejom len do tej miery, do akej dej film potrebuje. Dievčatá treba dostať k tajomnej tete. Uviesť pár podstatných skutočností, ako že bývala učiteľkou klavíra, muž sa jej nevrátil z vojny. Ona na neho stále čaká, snaží sa žiť čo najdlhšie. A akosi sa stalo, že v širokom okolí už nezostali žiadne záujemkyne o jej hodiny.

„Všetky prostriedky s potenciálom spraviť film nepozerateľným sú použité s obrovskou zručnosťou."

Dievčatá sú spočiatku veselé a hravé, ako sa na ich vek patrí. Správajú sa silene a afektovane, no takmer akoby zázrakom, nie sú vôbec iritujúce. A to nie len na tej úrovni, keď ich vnímame ako paródiu a nehnevajú nás, lebo sa z nich smejeme. Všetky prostriedky s potenciálom spraviť film nepozerateľným sú použité s obrovskou zručnosťou. Niečo na spôsob nájdenia jedinej chutnej časti inak smrteľne jedovatej ryby. Film sa preto nepotrebuje snažiť byť za každú cenu vtipný. Aj kým ešte nie je strašidelný a nič sa v ňom nedeje, pozerať sa dá.

Odviazané budú samozrejme aj všetky hororové scény. Tiež na hranici paródie, a niektoré scény sú úmyselne humorné. Ako ruka naťahujúca sa spoza dverí, za ktorou sa objaví dievča zháňajúce toaletný papier. Nechutnosti a násilie sú miestami komické, no aj tak si držia dávku strašidelnosti. A morbídnosti. Aj keď ich nápaditosť človeka neohromí, pôsobia príjemne odviazane. Film aj ako celkom drží pokope. Dej je síce jednoduchý a zložito podaný, no nájdeme v ňom napredovanie zápletky aj stupňovanie napätia.

Hausu je nakoniec film, ktorý sa vyžíva v japonských gýčoch a posúva ich ešte na vyššiu úroveň, než ako sme zvyknutí. Zároveň ale funguje prakticky bezchybne. Diváka zabaví aj morbídne naplaší, má spád, aj to najdôležitejšie- japonské tínedžerky. Čudné zábery sú miestami náročné na oči aj chápanie. Ich estetický zámer sa ale nedá prehliadnuť a dotvára dielo, ktoré zďaleka prekonáva zdanie akejsi haluze.