recenzie.

Chlapec

Andrej Gomora | 27. 5. 2016

0

4/10          

žáner:

claustrophobic, ghost, psycho

Zaľúbil sa porcelánový chlapec

„Rodičia odídu nevedno kam, upozornia ju, že ak chce, aby bol Brahms dobrý na ňu, musí byť ona dobrá na neho."

Greta je Američanka, prišla na osamotené sídlo na anglickom vidieku na základe inzerátu opatrovať dieťa. Rodičia už sú výrazne starší, predstavia jej prísne pravidlá, podľa ktorých sa musí režim malého Brahmsa riadiť. Jediným dospelým, s ktorým bude v kontakte, je Malcolm, bude jej privážať potraviny a odovzdávať výplatu. Keď Greta prvýkrát vidí bábiku, myslí si, že ide o vtip. Len vďaka Malcolmovi pochopí, že má spolupracovať. Rodičia odídu nevedno kam, upozornia ju, že ak chce, aby bol Brahms dobrý na ňu, musí byť ona dobrá na neho. Ako by ich mohla zobrať vážne. Bábiku necháva len tak pohodenú, prípadne ju rovno prikryje, nech ju tie očká nesledujú. Postupne sa ale začnú diať čudné veci. Bábika sa premiestňuje, veci sa strácajú. Viac síce nepochopí, ale prijme skutočnosť, že bábika je živá, stará sa o ňu ako najlepšie vie. Malcolm sa jej vysmieva, no vysvetlí jej, kto bol skutočný Brahms. Osemročný syn dvojice zahynul pred vyše dvadsiatimi rokmi pri požiare. A bol to vraj čudný chlapec, veľmi čudný.

„Prvé snahy diváka nastrašiť idú buď cestou falošných poplachov alebo snov."

Budovanie ľahkého gotického nepokoja dnes rozhodne nie je módne, o to viac by mal divák oceniť aj snahu. Ak by sme si zobrali vrcholné diela žánra ako boli napríklad The Innocents, porovnanie by bolo maximálne nelichotivé, keďže strachu tu máme neporovnateľne menej. Pár pozitív sa ale nájde. Sídlo je krásne, bábka určite má svoj potenciál. Jej nehybný pohľad, strašidelný výraz. Len po zlovestnosti musíme skutočne pátrať, hlavne spočiatku dáva všetko až príliš zmysel. Stará dvojica sa po smrti syna naviazala na bábku, čo je na tom nepredstaviteľné? Prvé snahy diváka nastrašiť idú buď cestou falošných poplachov alebo snov. Možno na pár sekúnd sa zľakneme, potom ale máme skôr dojem, že film sa touto cestou vydáva, lebo nebude schopný ponúknuť nič lepšie.

„Samozrejme, ak sa neživý objekt sám premiestňuje, ide o dôvod na zamyslenie. Ale je to sám osebe dôvod mať strach?"

Keď už sa aj bábika začne premiestňovať a vidíme, že niečo tu nie je v poriadku, báť sa je stále málo dôvodov. Nedeje sa totiž nič hrozivé, nič nenasvedčuje tomu, že niekomu by sa malo niečo stať. Samozrejme, ak sa neživý objekt sám premiestňuje, ide o dôvod na zamyslenie. Ale je to sám osebe dôvod mať strach? Taký je totiž aj prístup hlavnej hrdinky, k Brahmsovi si buduje puto, je ním fascinovaná, ale po počiatočnom šoku ju strach prejde. Bábka je skrátka živá, tak na ňu bude dobrá, predsa za to ju platia. Film ako keby sa snažil miestami naberať až filozofický rozmer, keď sa zamýšľa nad tým, čo je vlastne život a ako by sme mali nakladať s predmetmi, ktoré pokladáme za neživé.

„Zásadná zmena nastane v priebehu diela, zvýši sa tempo a namiesto tajomného nepokoja príde akcia."

Na príchod bývalého priateľa nás autori pripravujú dlho. My akurát premýšľame, či sa ním budú snažiť doplniť trošku priamočiarejšiu hororovosť, alebo príde konečne natoľko absentujúca obeť. Príde aj zvrat, sám o sebe sa nedá nazvať predvídateľným, takým je skôr jeho príchod. Zásadná zmena nastane v priebehu diela, zvýši sa tempo a namiesto tajomného nepokoja príde akcia. Iste, nejaké vysvetlenie bolo treba, finálna pasáž ani nie je zlá. Určite poteší všetkých, ktorým dovtedajšie nenápadné strašenie nesadlo. Aby film zachránila je už ale príliš krátka. A ak vám vyhovovala tajomnosť, tú posúva na úroveň ťažkej uveriteľnosti.

The Boy je pokus o gotický horor, ktorý to má v rámci svojho žánra určite jednoduché v súčasnosti, keď sa veľa podobných filmov nenakrúca. Preto sa dá nazvať pozerateľným a nie nepríjemným spestrením. V kontexte historických diel ale zaostáva príliš na to, aby si zaslúžil väčšiu pozornosť, či aby sa dal nazvať vôbec priemerným.