recenzie.

Pride and Prejudice and Zombies

Andrej Gomora | 25. 8. 2016

0

5/10          

žáner:

action, comedy, zombie/infection

Parodický horor verný románu

Pýcha a predsudok nie je len dokola omieľaná klasika anglickej literatúry. Na rozdiel od mnohých iných notoricky známych diel, román Jane Austenovej si od svojho vzniku až dodnes udržiava úprimnú obľúbenosť medzi ženskými čitateľkami. Aj preto sa pravidelne objavujú stále nové filmové adaptácie, niektoré historicky verné, iné snažiace sa príbeh aktualizovať, osviežiť, dokola neopakovať presne to isté. Tou cestou ide aj najnovšie spracovanie tohto románu, s názvom Pride and Prejudice and Zombies.

„V krajine sa budujú pevnosti a medzi aristokraciou sa stalo módou posielať deti učiť sa bojovým umeniam do Japonska a Číny.“

Zasadenie je historické, odohráva sa ale v alternatívnej minulosti. Anglicko si na vrchole koloniálneho rozmachu nepriviezlo z ďalekých krajov len bohatstvo. Do zeme vtrhli zombíci a postupne na sebe podobných premieňajú čoraz viac obyvateľstva. V krajine sa budujú pevnosti a medzi aristokraciou sa stalo módou posielať deti učiť sa bojovým umeniam do Japonska a Číny. Tak spravil aj pán Bennet. Jeho päť dcér sa dokáže brániť obdivuhodne, teraz už ich len vydať. Najstaršia si padne do oka s novým obyvateľom vedľajšej usadlosti, o niečo zložitejšie je to medzi druhou Elizabeth a jeho priateľom, pánom Darcym. Vývoj ich vzťahu poznačený obojstrannými predsudkami a pýchou, smerujúci od odporu k láske, tvorí jadro známeho príbehu. Vo filme sa odohráva asi tak, ako ho popísala Jane Austenová. Len pribudli zombíci.

„Samotný boj so zombíkmi nemá napredujúcu zápletku, nestúpa napätie z neho.“

Tí sú tu v zásade len kulisou, majú podobnú úlohu ako v postapokalyptických filmoch. Sú súčasťou reality, bežného života postáv, ktoré už si na ich prítomnosť zvykli. Samozrejme ide o zlo, s ktorým musia bojovať a ktorého šírenie je zásadným problémom ich dní. Prvoradým ale zostáva milostný príbeh do zložitých časov zasadený. Samotný boj so zombíkmi nemá napredujúcu zápletku, nestúpa napätie z neho a divák začne mať skoro pochybnosti, nakoľko má ísť o horor.

Dielo obsahuje niekoľko známych scén, zvratov, intríg a nedorozumení. Tu sú pozmenené spôsobom, aby sa v nich vždy vyskytli zombíci. Teda keď Jane cestou na návštevu k pánovi Bingleymu zmokne, stane sa tak po boji so zombíkom. Chorá u neho neleží, lebo je prechladnutá, ale lebo je u nej podozrenie zo zombíckej nákazy. Podvodník Wickham nemal spory o dedičstvo po otcovi pána Darcyho len tak, išlo mu o výskum žitia so zombíkmi. A teta pána Darcyho, snažiaca sa zabrániť jeho svadbe s Elizabeth, nemôže byť len tak niekto. Je to známa jednooká bojovníčka s nemŕtvymi. Vždy ale ide len o pozmenené prostriedky na vykreslenie charakteru postáv a variácie tých istých zvratov, pri ktorých je najdôležitejšie ako sa v nich ich účastníci prejavia.

„Okrem osviežujúceho prvku pre zopakovanie známeho príbehu lásky je prítomnosť monštier predovšetkým komediálna.“

Okrem osviežujúceho prvku pre zopakovanie známeho príbehu lásky je prítomnosť monštier predovšetkým komediálna. V niektorých scénach ide úmyselne až za hranicu paródie. Často je film skutočne vtipný, no aj v mnohých hororových úletoch nájdeme aspoň prvky strašidelnosti. Zľakneme sa možno pri pár scénach, vďaka zručnosti hlavných postáv so zbraňami a smiešnom zobrazení zombíkov ale ide skôr o ojedinelé prípady. Mierne zaujímavá je miestami prinajlepšom tak akcia, pokusov o skutočné napätie je ale rozhodne primálo. Aj napriek prítomnosti zombíkov tu totiž o nakrútenie hororu asi nikomu nešlo.

Nenechajte sa oklamať. Pride and Prejudice and Zombies je znova Jane Austenová, len trocha inak. Zaujme toho, kto má rád pôvodný román, teda predovšetkým ženské publikum. Ak vás jej príbeh nezaujal v ktoromkoľvek z iných podaní, nie je dôvod, aby vás zaujalo zrovna toto. Môže ísť len o trik, ako na pozeranie nalákať aj mužov, vydávať dielo za horor sa tentokrát javí takmer ako podvod. V tomto smere totiž nie je vôbec zábavné či zaujímavé. Dobré spracovanie a miestami inteligentné zapracovanie zábavného prvku slúži tým istým cieľom, ako samotný román, a z hľadiska pôsobenia na diváka neprináša prakticky nič nové. Maximálne tak trochu humoru.