recenzie.

Haunted Universities

Afonka Soby | 23. 7. 2010

0

6/10          

žáner:

ghost, anthology, torture

Keď ázijské študentky nie sú sexi

V Thajsku sú vysokoškolské prázdniny a študenti si dávajú na štyri dni pohov od učenia. Univerzity sú však prázdne iba zdanlivo. Duchovia, ktorí v nich prebývajú, v nádhernej a zvrátenej symbióze so študentmi, si dovoľujú v tichu a tme viac ako obvykle.

Jeden študent sa rozhodol, že si privyrobí ako drogový díler. Nie všetko mu však ide podľa plánu a tak čoskoro skončí s veľkým dlhom u miestneho bosa drogového podsvetia. Jediné riešenie, ako ostať nažive a ochrániť seba a svoju priateľku od dvoch goríl, ktoré nemajú najmenší problém zmlátiť ich aj na verejnosti, je odovzdať im všetky drogy, ktoré má. Stačí sa vlámať do školy, kde ich ukryl. Tá je v noci opustená, no gangstri prejavia veľký záujem presvedčiť sa, či historka o duchovi dievčaťa, ktoré sa obesilo cez prestávku na toalete, je skutočne pravdivá.

Nok Noi je vnučka generála, ktorý dal v sedemdesiatych rokoch postrieľať niekoľko prodemokraticky zmýšľajúcich študentov. Nok Noi je zároveň študentkou na škole, kde sa tragédia odohrala. Jeden zo starších študentov však nemôže dávnu tragédiu, ktorá sa osobne dotkla jeho rodiny, stráviť a zavrie ju do výťahu, v ktorom boli študenti popravení. Tu sa jej prvýkrát začnú zjavovať duchovia zosnulých študentov. Neústupčivý je najmú jeden z nich, ktorý túži po tom, aby sa opäť stretol so svojou priateľkou. Zabezpečiť to má, samozrejme, Nok Noi.

Študent zubárčiny má prehnaný strach z mŕtvych ľudí. Nie je neobvyklé, keď v škole zaspí a zobúdza sa s krikom pre nočné mory so živými mŕtvymi, ktorým má vytrhnúť zuby. Keď v nemocnici prijme službu strážnika, ktorý má v ten deň svadbu, myslí si, že bude dávať pozor na lieky. Netušil však, že celú noc strávi v márnici, kde ho okrem mŕtvol bude strašiť aj spolužiak, ktorý berie jeho strach na ľahkú váhu.

Dievča so zvláštnym menom Sa rada chodí na internetové chaty trochu si zaflirtovať s chalanmi. Keď ju jeden z nich nazve kurvou a vyhráža sa, že ju príde zabiť, neberie ho vážne – veď podobných úchylov je plný web. Jej spolubývajúca Muya však má nepríjemný pocit. Keď sa ukáže, že Beckham, ako sa chalan z internetu nazval, býva v dome oproti, začína to byť akosi podozrivé. A keď sa Sa po jednom večierku zoznámi s mužom, ktorý tvrdí, že je policajt z oddelenia internetového zločinu, podozrenie sa mení na krutú realitu.

Nedávno sme tu mali Die a Violent Death a teraz opäť ďalší thajský poviedkový film. Okrem bodového hodnotenia majú tieto dva filmy spoločné aj čosi iné: v oboch strašia duchovia ľudí, ktorí zomreli násilnou smrťou. (Akurát tentoraz sú to všetko študenti.) Haunted Universities má však navyše niečo, čo mi u Die a Violent Death chýbalo. Drží viac pokope, nerozpadáva sa na celkom individuálne fragmenty, ktoré sú spolu pozliepané iba sem-tam a nasilu. Film využíva klasickú barličku poviedkových filmov: jednu postavu, ktorá sa presúva príbehmi a ukotvuje ich tak aspoň v jednom čase. Obyčajne to býva taxikár, ktorý sa však už stal v poviedkových filmoch klišé, a ak by bol prítomný aj tu, vadil by mi. Haunted Universities má niečo lepšie: postavu Muyai, študentky, ktorá sa cez školské prázdniny prihlási ako dobrovoľníčka do nočnej záchranky. Paradoxne, skôr ako zachraňovať, bude prevážať mŕtve telá. Muyai to však nevadí. Má totiž zvláštnu schopnosť komunikovať s mŕtvymi. A o tom, ako ju získala, sa dozviete v poslednej poviedke. Muya je tak nielen barličkou, ktorá drží príbehy pokope, ale zároveň skutočnou postavou filmu, ktorá sa v jeho priebehu vyvíja rovnako ako náš vzťah k nej.

Bohužiaľ, samotné príbehy sú už kvalitatívne horšie ako predely medzi nimi. Dve z nich sú dokonca vyslovene zlé, až amatérske (Toaleta, Márnica). Takto nejako si predstavujem slovenský horor (ak sa ho niekedy dožijem, dúfam, že sa mýlim). Márnica sa snaží byť smiešna, no je to taký ten ázijský názorný humor, ktorý je založený na afektovanom prehrávaní. Samozrejme, aj ten môže pri lepšom scenári fungovať - dôkazom je perfektná posledná poviedka z Die a Violent Death, no keď je scenár takmer nulový, resp. založený len na tom, že študent sa bojí mŕtvol v márnici, dokáže ešte viac iritovať. Toaleta je zasa smiešna celkom proti svojej vôli - možno keby tento segment mal byť ten vtipný, fungovalo by to omnoho viac. Druhá poviedka, Výťah, je taký priemer, ktorý má síce slušnú atmosféru, no originalitou rozhodne neprekvapí. Väčšina scenáristickej invencie sa evidentne použila na poslednú poviedku, Schodisko, ktorá je zaradená po najslabšej Márnici zrejme preto, aby vám pripomenula, že film, ktorý sledujete, vlastne nie je až taká hlúposť. Na bežného diváka ponúka možno trochu priveľa brutality, no je jasné, že finále zvládlo Haunted Universities jednoducho na jednotku. Samotný koniec si zaslúži minimálne tri  hviezdičky v mojom hodnotení.

Thajská Fóbia zrejme naštartovala novú poviedkovú vlnu. Bohužiaľ, Die a Violent Death ani Haunted Universities už neponúkli vyvážený zážitok. Keby sa dali vyskladať najlepšie poviedky z oboch filmov do jednej antológie, bodové hodnotenie by bolo podstatne vyššie. Ani takto to však nie je úplná katastrofa, a ak máte radi poviedkové filmy, zrejme mu slabšie pasáže odpustíte. Rovnako ako ja.