recenzie.

Dream Home

Afonka Soby | 4. 3. 2011

1

8/10          

žáner:

exploitation

Kto sa chce dobre mať, musí zabíjať

Kúpa bytu môže byť horor. Absolvujete zdanlivo nekonečné množstvo obhliadok, a keď už si konečne vyberiete ten váš vysnívaný byt, je to spravidla ten, ktorý si nemôžete dovoliť. Vtedy je na mieste zamyslieť sa nad tým, či vám ten byt skutočne stojí za to, aby ste roky platili takmer likvidačné splátky. V horšom prípade vám banka ani nepožičia. Takýto problém rieši Cheng-Li Sheung, ktorá porušila základné pravidlo, ktoré platí rovnako pre kúpu bytu ako pre partnerský život: zamilovala sa do nesprávneho. Je to žena, ktorá vyrastala v biede, a „byt s výhľadom na more" bol odjakživa jej sen. Je preň schopná urobiť čokoľvek: pracuje denne v dvoch zamestnaniach a v noci sa stíha ešte predávať ako prostitútka. Porekadlo „zo žobráka kráľom" však zrejme platí iba v rozprávkach a telenovelách. Keďže sme v inom žánri, Cheng-Li neostáva nič iné, ako zobrať do ruky kladivo a neobyčajne brutálne vyvraždiť tých, ktorí si mohli jej vysnívaný byt dovoliť.

„Film je inšpirovaný (vraj) skutočnou udalosťou, ale najmä skutočnými problémami, a preto si režisér nedovolil akékoľvek zosmiešňovanie."

Žena, ktorá sa chce pomstiť za krivdu z minulosti. To je celkom bežný fenomén ázijskej kinematografie, známy najmä z filmov Lady Snowblood či novšieho Lady Vengeance. Novinkou je však akcentovaný sociálny podtón. Cheng-Li nevraždí svoje obete z osobných dôvodov. Predtým ako vtrhne do bytového domu, ich vlastne v živote nevidela. Jej hnev je zároveň hnevom „masy" - všetkých Hongkongčanov (a vlastne aj všetkých ľudí), ktorí si nemôžu dovoliť žiť na takej úrovni, po akej túžia. Na začiatku filmu sa objaví zopár zaujímavých čísel, ktoré majú ilustrovať nepomer medzi priemerným zárobkom a cenami bytov v Hongkongu. Nuž, keď sa chcete dobre mať, musíte sa obracať, čo platí nielen v Ázii.

Keď má hlavná hrdinka stelesňovať hnev masy, jej činy musia byť taktiež masové a o to brutálnejšie. Cheng-Li má v tvári klasický výraz ázijskej pomstiteľky: rozhodný a bez štipky emócií. Nerobí jej problém ani brutálna vražda ženy vo veľmi pokročilom štádiu tehotenstva či odrezanie penisu práve vtedy, keď je obeť v najlepšom. Áno, Dream Home je veľmi násilný a krvavý film, a to dokonca i na ázijské pomery. Žánrovo by sa dal zaradiť medzi splattery, t. j. horory, ktoré sa vyžívajú vo vizuálnej stránke násilie. Vo väčšine splatterov však ide o lacnejšie gore efekty, ktoré sa netaja tým, že ich primárnym cieľom je pobaviť (Toyko Gore Police, Machine Girl). Dream Home je však mierne iný. Je inšpirovaný (vraj) skutočnou udalosťou, ale najmä skutočnými problémami, a preto si režisér nedovolil akékoľvek zosmiešňovanie. Na odťaté ruky, z ktorých strieka červená sprcha, môžete zabudnúť. Keď v Dream Home vypadnú obeti črevá, vyzerá to až nebezpečne realisticky.

„Áno, Dream Home je veľmi násilný a krvavý film, a to dokonca i na ázijské pomery."

Vražedné besnenie Cheng-Li sa odohráva v priebehu jednej noci. Napriek tomu, že netvorí väčšinu stopáže, je rovnomerne rozdelené do celého filmu. Zvyšok vyplnia typicky ázijské prestrihy do minulosti, ktoré nám ukazujú, ako Cheng-Li vyrastala, a ozrejmujú dôvody jej „skratu". Tento postup je úplne bežný v podstate v každom ázijskom filme, z podobne ladených spomeniem výborný psychologický torture porn masaker Meat Grinder. Flashbacky môžu pôsobiť veľmi retardačne, no režisér Ho-Cheung Pang našiel spôsob, ako si udržať potrebný drive, a vždy, keď sa opäť presunieme do súčasnosti, v ktorej sa odohráva samotný masaker, v dolnej časti obrazu naskočí konkrétny čas. Okrem toho, že to zvyšuje prehľadnosť, s ktorou má väčšina ázijských hororov dosť vážny problém, nás to zároveň neustále udržiava „v hre".

V rámci žánru sa toho filmu Dream Home nedá veľa vytknúť. Niekomu bude možno vadiť nevýraznosť hlavnej hrdinky, no som presvedčený, že išlo o zámer. Cheng-Li Sheung má reprezentovať všetkých ľudí, ktorým vlastné sociálne podmienky nedovoľujú žiť tak, ako by si predstavovali. Preto je nutné, aby sama stratila tvár. Našťastie, filmu osobitá tvár vôbec nechýba a je jedným z mála exploitov, ktoré svoj žáner nerecyklujú. Naopak, posúva ho do trocha inej roviny.